Život Prešova
online
online
Július Lenko patril k predstaviteľom generácie nadrealizmu
10.12.2014 Liptovský Mikuláš
Hybe/Bratislava 10. decembra (TASR) – Básnik a prekladateľ Július Lenko sa narodil 10. decembra pred sto rokmi.
Jeho tvorba sa vyznačuje nadrealistickými, symbolistickými prvkami ústiacimi do reflexívnej lyriky. Július Lenko vystupoval ako vlastenec so silným vzťahom k domovu, ktorý si však okrem vlastnej kultúry vážil aj kultúru iných národov. K jeho najvýznamnejším básnickým zbierkam patria V nás a mimo nás, Hviezdy ukrutnice, Stužková slávnosť alebo Večerné verše.
Július Lenko sa narodil 10. decembra 1914 v dedinke Hybe. Ľudovú školu vychodil v rodisku, zmaturoval na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Po ukončení štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave (1939) pôsobil ako stredoškolský profesor v Humennom, Prešove a Liptovskom Mikuláši. Neskôr pracoval na Povereníctve školstva a kultúry v Bratislave (1947-1961) a v rokoch 1960-1977 bol redaktorom vydavateľstva Tatran, kde zotrval až do odchodu do dôchodku.
Prvé básne publikoval Lenko už v rokoch stredoškolských štúdií, a to najmä v časopisoch Slovenský ľud, Nový rod a Svojeť pod pseudonymami Valský, Elo Strmina a J. Oknel. Publikačnú činnosť zintenzívnil počas svojich vysokoškolských štúdií v časopisoch Slovenské smery, Slovenské pohľady, Elán, Pero a Nové slovo. Vo svojom knižnom debute V nás a mimo nás (1941) zobrazil neľútostný svet úzkostí a utrpenia ľudí, svet nenávisti, teroru a vojnových mračien. Postavil sa, i keď v inotajoch, ako odporca vtedajšieho vojnového režimu.
V zbierke Hviezdy ukrutnice (1947) vyjadril básnik smútok nad pretrvávajúcim chaosom spoločenského vývoja. Svoje nasledujúce diela venoval Lenko širšiemu okruhu čitateľov. Knihou Stužková slávnosť (1974) sa vrátil do mladosti a prostredníctvom lyrického subjektu chlapca a zrelého muža konfrontoval krásu ideálov mladosti s rozvahou a trpezlivosťou dospelosti. Nezabudnuteľné dni Slovenského národného povstania (SNP) básnik oslávil v zbierkach Salvy bojovníkov (1952) a Epocha (1953). Svoj vrúcny vzťah k rodnému Liptovu a jeho ľudu vyjadril v zbierkach K zemi sa kloním (1958) a Z tvojho stola (1962). Július Lenko je tiež autorom zbierok Čakaj ma pri púpavách (1981), Medzi tebou a mnou (1979) alebo Večerné verše (1998).
Súbežne s vlastnou básnickou tvorbou sa spisovateľ venoval aj prekladaniu nemeckej, ruskej a francúzskej poézie. Práve jeho zásluhou vyšiel vo vydavateľstve Tatran celý rad prekladov z poézie svetových básnikov, akými boli Johann Wolfgang von Goethe, Friedrich Schiller, Heinrich Heine, Ivan Andrejevič Krylov alebo Jean de La Fontaine.
Július Lenko zomrel 18. januára 2000 v Bratislave vo veku 86 rokov. V roku 1985 mu bol udelený titul Národný umelec. Spoločne s maliarom Jankom Alexym sa zaslúžil o založenie múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Život a dielo tohto slovenského predstaviteľa nadrealizmu mapuje dokumentárny televízny film Július Lenko (1997).
Jeho tvorba sa vyznačuje nadrealistickými, symbolistickými prvkami ústiacimi do reflexívnej lyriky. Július Lenko vystupoval ako vlastenec so silným vzťahom k domovu, ktorý si však okrem vlastnej kultúry vážil aj kultúru iných národov. K jeho najvýznamnejším básnickým zbierkam patria V nás a mimo nás, Hviezdy ukrutnice, Stužková slávnosť alebo Večerné verše.
Július Lenko sa narodil 10. decembra 1914 v dedinke Hybe. Ľudovú školu vychodil v rodisku, zmaturoval na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Po ukončení štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave (1939) pôsobil ako stredoškolský profesor v Humennom, Prešove a Liptovskom Mikuláši. Neskôr pracoval na Povereníctve školstva a kultúry v Bratislave (1947-1961) a v rokoch 1960-1977 bol redaktorom vydavateľstva Tatran, kde zotrval až do odchodu do dôchodku.
Prvé básne publikoval Lenko už v rokoch stredoškolských štúdií, a to najmä v časopisoch Slovenský ľud, Nový rod a Svojeť pod pseudonymami Valský, Elo Strmina a J. Oknel. Publikačnú činnosť zintenzívnil počas svojich vysokoškolských štúdií v časopisoch Slovenské smery, Slovenské pohľady, Elán, Pero a Nové slovo. Vo svojom knižnom debute V nás a mimo nás (1941) zobrazil neľútostný svet úzkostí a utrpenia ľudí, svet nenávisti, teroru a vojnových mračien. Postavil sa, i keď v inotajoch, ako odporca vtedajšieho vojnového režimu.
V zbierke Hviezdy ukrutnice (1947) vyjadril básnik smútok nad pretrvávajúcim chaosom spoločenského vývoja. Svoje nasledujúce diela venoval Lenko širšiemu okruhu čitateľov. Knihou Stužková slávnosť (1974) sa vrátil do mladosti a prostredníctvom lyrického subjektu chlapca a zrelého muža konfrontoval krásu ideálov mladosti s rozvahou a trpezlivosťou dospelosti. Nezabudnuteľné dni Slovenského národného povstania (SNP) básnik oslávil v zbierkach Salvy bojovníkov (1952) a Epocha (1953). Svoj vrúcny vzťah k rodnému Liptovu a jeho ľudu vyjadril v zbierkach K zemi sa kloním (1958) a Z tvojho stola (1962). Július Lenko je tiež autorom zbierok Čakaj ma pri púpavách (1981), Medzi tebou a mnou (1979) alebo Večerné verše (1998).
Súbežne s vlastnou básnickou tvorbou sa spisovateľ venoval aj prekladaniu nemeckej, ruskej a francúzskej poézie. Práve jeho zásluhou vyšiel vo vydavateľstve Tatran celý rad prekladov z poézie svetových básnikov, akými boli Johann Wolfgang von Goethe, Friedrich Schiller, Heinrich Heine, Ivan Andrejevič Krylov alebo Jean de La Fontaine.
Július Lenko zomrel 18. januára 2000 v Bratislave vo veku 86 rokov. V roku 1985 mu bol udelený titul Národný umelec. Spoločne s maliarom Jankom Alexym sa zaslúžil o založenie múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Život a dielo tohto slovenského predstaviteľa nadrealizmu mapuje dokumentárny televízny film Július Lenko (1997).
0
www.ZIVOTPO.sk
